• Prideliť ďalšie kódy
  • Odhlásiť kódy
  • Zmeniť fakturačné údaje
  • Zrušiť zmluvu
Registrácia / generovanie hesla

História

Rádio frekvenčná identifikácia (RFID – Radio Frequency Identification) – je  pre mnohých ľudí  nová technológia, ale málokto z nich vie, že jedna z prvých zmienok o tejto technológií siaha až do druhej svetovej vojny. Nemecká, japonská, americká a britská armáda využívala radar, ktorý objavil v roku 1935 škótsky fyzik Sir Robert Alexander Watson-Watt. Radar dokázal varovať pred blížiacim sa lietadlom aj na niekoľko míľ ďaleko. Problém bol pri určovaní lietadiel, či sa jedná o nepriateľské alebo o vlastné lietadlá, ktoré sa vracajú z misie na základňu.

Briti na čele s Watson-Wattom viedli tajný projekt „Priateľ alebo nepriateľ“. Na každé britské lietadlo pripevnili takzvaný transpondér na príjem a vysielanie rádiového signálu. Ak  prijímané signály z vysielačov na zemi sa začali vracať znamenalo to, že lietadlo bolo identifikované ako priateľské. RFID funguje na rovnakej základnej koncepcií. Signál je posielaný do transpondéra, ktorý sa prebudí a odráža signál späť (pasívny tag) alebo sám vysiela signál (aktívny tag).

Pokroky v radaroch a RF komunikácii pokračoval cez roky 1950 – 1960, kedy vedci a vysokoškolský profesori po celom svete urobili výskum a vysvetlili ako by RF vysielanie mohlo byť použité na identifikáciu predmetov na diaľku. Spoločnosti začali komercializáciu systému a začali ho využívať proti krádeži.

Americká vláda tiež pracovala na systémoch RFID. V roku 1970 požiadala Los Almos National Laboratory o vyvinutie systému na sledovanie jadrových materiálov. Skupina vedcov prišla s nápadom umiestnenia tagu na kamióny a čítačky na vstupné brány bezpečnostných zariadení. Tento projekt bol komercionalizovaný v polovici osemdesiatych rokoch, keď spoločnosť vyvinula automatizovaný platobný mýtny systém.

Mario W. Cardullo dostal 23. januára 1973 prvý patent na aktívne RFID identifikátory s prepisovateľnou pamäťou. Ten istý rok, kalifornský podnikateľ,  Charles Walton získal patent na pasívny transpondér, ktorý sa využíval na odomknutie dverí bez použitia kľúča.

Sarma a Brock zmenili spôsob, akým ľudia ponímali RFID v dodávateľskom reťazci. Dovtedy to boli mobilné databázy, ktoré niesli informácie o produkte alebo logistickej jednotke, na ktorej sú umiestnené. Oni to obrátili na sieťovú technológiu, kde štítky prepájajú objekty s internetom. Pre podniky to bola dôležitá zmena, pretože obchodný partner vedel, kedy zásielka opustila výrobný závod alebo sklad a dalo sa zistiť kedy tovar dorazí. V rokoch 1999 a 2003 sa po celom svete otvárali výskumné laboratória a vyvinul sa Electronic Product Code (EPC).